V MODRE

Po rokoch sme sa stretli s Tonom. Bavili sa s pánom P. ako malí chlapci; pritom obaja už šedivé vlasy. :) Tak som si hovorila, že ľudia sa vlastne nemenia. Rada si ich predstavujem ako deti. Najmä tých strašidelných. :) Sú potom pre mňa strašidelní oveľa menej, pretože viem, že v nich stále niekde je aj to malé nestrašidelné decko. :) A je to smiešne keď ešte aj teraz vyskakuje a kričí. :))
Pod námestím sú celkom vedľa seba dva kostoly, oba evanjelické. A na námestí šesť zmrzlinárov. Vraj v Modre nie je čo iné robiť, tak sa chodí na zmrzku. :) Len tá najznámejšia jadranská už neexistuje. Majiteľ ju prehral v kartách a vraj má odseknutý prst. (Naozaj sa také veci nedejú len vo filmoch?)

Dva kostoly vedľa seba

Obchod s historickými hračkami. Bábiky boli ako z hororu :)) tak aspoň rozkladací dedinský dvor sem dám. 

Upokojoval ma. S jediným pivom presedel hodiny a iba tak pozoroval ľudí.

Taký krásny dom a nie a nie ho krásne odfotiť! :)

ZÁMČISKO

Tak dlho som sem už nič nevkladala a pritom sa toľko zmenilo. Konečne k lepšiemu, už som ani nedúfala. :) Prešla som na protizápalové stravovanie. Nie že by som chcela, skôr musela. A hoci ho stále nedržím na 100%, prinieslo mi také zmeny! Po rokoch mám znovu veľkosť 36 (už som aj zabudla aký je to pocit, vykračovať si tak zľahka, skôr skackať vlastne) :) a mám znovu energiu a veľa sa smejem. :)
A  novinky sa stali aj v práci! Z toho malého špinavého kumbálu som spravila útulnú kanceláriu. A Tomi ITčkár sa smial keď prišiel ťahať káble, že kto tam bude sedieť za trest. A potom, až bola hotová, vyvaloval oči :))
SOM V NEJ SAMA!!! Po všetkých rokoch v openspace je to ako zázrak.

Som moc vďačná.

Aj za ten výlet na Zámčisko. Že bol (ako to už u nás býva) :) nečakaný. Krásny. Že ten les, dubový a borovicový, bol taký hustý a zelený. A tá štôlňa že v ňom bola! Zo 17.storočia, vraj 155 m dlhá. Ani zďaleka sme neprišli až na koniec, no aj tak to bol zážitok! Aj výhľady zo Zámčiska a cesta nadol a pod ním tie obrovské skaly akoby zabudnuté medzi stromami...

Bol to len pol deň. No odvtedy už prešli tri a ja mám z neho ešte stále radosť. :)

PRÍSTAV

Červený nos a studené ruky som mala. :)  Čiapku som si zabudla vziať. Ale aj tak to bolo krásne - ten západ slnka ako ohnivá guľa. A kŕdle vrán hľadajúcich miesto na nočný odpočinok. Aj v lete to mám rada, aj na bicykli. No v zime má prístav špeciálne čaro. Také... ružovo modré. A kúsok ďalej po hrádzi je malá knihovnička - požičaj si a vráť. Aj do tej sa chodím pozerať. :)

S MUŠKOU

Čím som staršia, tým viac si rozumieme. Neskutočnú radosť z toho mám. Z našich prechádzok a rozhovorov. Konečne vychutnávam tú ženskú spriaznenosť (aj s kamarátkami). A záchvaty smiechu pri ktorých tečú slzy z očí. :)) Ísť samé dve do prírody sa podarí málokedy a dnes to bolo neplánované. :) Asi aj preto také pekné - veselé a plné zvieratiek. Krátke tak akurát. Aj jazero, aj prenádherné svetlo sme videli. A doma potom teplý čaj o to viac chutil. :)

ZIMNÉ RÁNO (RAČA)

Po takom nekonečne dlhom čase! <3 Pocitovo to vo mne rástlo už niekoľko dní, no že som naozaj vzala foťák a išla von, bol výsledok chvíľkového vzplanutia. :) Zobudila som sa a v hlave mala zimné vinohrady, staré domy a opustené záhrady a... nebolo úniku – obliekla sa a šla. :)

Realita bola ešte krajšia ako moje predstavy! Všetko obalené bielou srieňou a ožiarené slnkom. Nad vinohradmi sa rozliehal zvuk kostolných zvonov a štekot psov, líca aj prsty som mala studené od zimy. Videla som Libora! Sedel na tej istej lavičke, v tej istej čapici. Akoby sa nikdy nepohol :)
Objavila som novú cestu medzi vinohradmi a zistila že domček, v ktorom som v detstve prežila toľko krásneho, stále stojí. A jeho nový majiteľ ho má zrejme rád tak isto ako ja, pretože je najkrajší v ulici! :)

V poslednom čase som viac kreslila ako fotila. Myslela som, že chuť rámovať momentky sa mi už nevráti. No, zdá sa že zimné rána robia zázraky. :)