Po rokoch sme sa stretli s Tonom. Bavili sa s pánom P. ako malí chlapci; pritom obaja už šedivé vlasy. :) Tak som si hovorila, že ľudia sa vlastne nemenia. Rada si ich predstavujem ako deti. Najmä tých strašidelných. :) Sú potom pre mňa strašidelní oveľa menej, pretože viem, že v nich stále niekde je aj to malé nestrašidelné decko. :) A je to smiešne keď ešte aj teraz vyskakuje a kričí. :))
Pod námestím sú celkom vedľa seba dva kostoly, oba evanjelické. A na námestí šesť zmrzlinárov. Vraj v Modre nie je čo iné robiť, tak sa chodí na zmrzku. :) Len tá najznámejšia jadranská už neexistuje. Majiteľ ju prehral v kartách a vraj má odseknutý prst. (Naozaj sa také veci nedejú len vo filmoch?)
 |
| Dva kostoly vedľa seba |
 |
| Obchod s historickými hračkami. Bábiky boli ako z hororu :)) tak aspoň rozkladací dedinský dvor sem dám. |
 |
| Upokojoval ma. S jediným pivom presedel hodiny a iba tak pozoroval ľudí. |
 |
| Taký krásny dom a nie a nie ho krásne odfotiť! :) |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára