ZIMNÉ RÁNO (RAČA)

Po takom nekonečne dlhom čase! <3 Pocitovo to vo mne rástlo už niekoľko dní, no že som naozaj vzala foťák a išla von, bol výsledok chvíľkového vzplanutia. :) Zobudila som sa a v hlave mala zimné vinohrady, staré domy a opustené záhrady a... nebolo úniku – obliekla sa a šla. :)

Realita bola ešte krajšia ako moje predstavy! Všetko obalené bielou srieňou a ožiarené slnkom. Nad vinohradmi sa rozliehal zvuk kostolných zvonov a štekot psov, líca aj prsty som mala studené od zimy. Videla som Libora! Sedel na tej istej lavičke, v tej istej čapici. Akoby sa nikdy nepohol :)
Objavila som novú cestu medzi vinohradmi a zistila že domček, v ktorom som v detstve prežila toľko krásneho, stále stojí. A jeho nový majiteľ ho má zrejme rád tak isto ako ja, pretože je najkrajší v ulici! :)

V poslednom čase som viac kreslila ako fotila. Myslela som, že chuť rámovať momentky sa mi už nevráti. No, zdá sa že zimné rána robia zázraky. :)