DĚČÍNSKÝ ZÁMEK - ČESKÉ ŠVÝCARSKO

Pôvodne som chcela dať mesto a zámok v jednom príspevku, no... musím samostatne. :)
Pre všetku jeho krásu, vôňu starých kníh a dobrých sprievodcov :))

Zámok nad riekou Labe (pohľad z Tyršovho mostu).

DOLSKÝ MLÝN, HRAD ŠAUNŠTEJN - ČESKÉ ŠVÝCARSKO

 Trasa: Vysoká Lípa - Dolský mlýn - hrad Šaunštejn - Malá Pravčická brána - Vysoká Lípa

Toto bol pre mňa najkrajší deň! <3 Cesta nebola dlhá ani náročná, ale zaujímavá. Krásna, poetická a plná príbehov.
A ZAŽILI SME NAOZAJSTNÚ LETNÚ BÚRKU! :)

Z Vysokej Lípy k Dolskému Mlýnu. O kúsok ďalej je malý cintorín a za ním krátky, ale poriadne strmý zostup medzi skaly.
Určite sa počas neho zastavte a rozhliadnite - budete maličkí v obrovskej rozprávkovej krajine :))

JETŘICHOVICKÉ VYHLÍDKY, HRAD FALKENŠTEJN - ČESKÉ ŠVÝCARSKO

 Trasa: Jetřichovice - Rudolfův kámen - Vilemínina stěna - Mariina Skála - Hrad Falkeinstein - Jetřichovice

Znovu opačným smerom, než je odporúčané. A znovu som sa tešila, keď som na konci schádzala to prudké klesanie, že nestúpam. :))

Nie len Jetřichovické vyhliadky, celá trasa je krásna - skaly porastené machom, mäkká pôda pod nohami, krásne výhľady a obrovské množstvo čučoriedok! <3 Trasa je značená ako náročná, kto však prešiel reťaze v Tatrách, príde mu to prehnané. :) Nohy sa mi triasli len na Rudolfovom kameni, keď som však vliezla do chatky na vrchole, mohla som sa bezpečne kochať výhľadom z nej. :)
 
Falkenštejn pochádza z 13.storočia a dnes z neho ostali len ruiny. Za návštevu však určite stojí. Je fascinujúce vidieť ako ho dokázali začleniť do skál a dokonca v nich vykopať studňu. Sú z neho krásne výhľady a vidno tiež oblasť, ktorú v r. 2006 zničil požiar. Bol najväčší za posledných 30rokov a jeho plamene šľahali do výšky 20metrov.

Praktické info

- kto robí Geocaching, cestou je niekoľko kešiek :)
- kto má hlad, v Jetřichoviciach je výborný bufet K1, kde sa plnohodnotne najete, dáte si zmrzku, či domácu limonádu (s mangom a mätou som vyskúšala, mňam!). :)

Vyhliadková plošina na hrade Falkenštejn

Začiatok cesty a dnes už nepoužívaná detská ozdravovňa zriadená T.G. Masarykom pre chudobné a choré deti.

Prvý rozcestník s výstižným menom "Pohovka". :)

Krásne výhľady sú aj medzi vyhliadkami.

Na vrchole Rudolfovho kameňa. Asi pol minúty :D Pred aj po fotení som sedela v bezpečí chatky :)

 

Mariina vyhlídka - záverečný cieľ našej trasy. Pohľad z Rudolfovho kameňa.

"Ona měla z těch vejšek takovej šok, že jí manžel musil posouvat nohy rukama a ona vůbec nepromluvila. A nepromluvila pak jěště tři dny." :D
(mala 75rokov, obviazané koleno a zážitok z Priečneho sedla v Tatrách) :)

Takže preto Rudolfov kameň a Vilemínina vyhlídka. :)

V polovici júna som v čučoriedky ešte nedúfala. No boli! A aké výborné a ako veľa!!! :)

Vilemínina vyhlídka, v diaľke vidno Mariinu skálu.

Bližší pohľad na Mariinu skálu.

Jetřichovická keška a bratislavský geocacher. (bolo to za priepasťou, no nemala som mu ako zabrániť) :)

Mariina skala je obľúbeným miestom na pozorovanie západu slnka.
Vrchol je v rekonštrukcii, no výhľady kúsok pod ním tiež stoja za to.

A odtiaľ ideme - Rudolfuv kámen, Vilemínina vyhlídka a ja na Mariinej skále.

Hrad Falkenštejn. Dnes sú z neho už len obvodové múry a jedna miestnosť,
no skaly na ktorých stál sú upravené plošinami a poskytujú krásne výhľady. 

Schody sa nachádzajú na mieste pôvodných. Začínali 6 metrov nad zemou a viedol k nim len povrazový rebrík, ktorý sa v prípade nebezpečenstva zdvihol a hrad bol nedobytný. Na múroch sú historické nápisy, najstarší je z r. 1593.

Stolová hora nad Falkštejnom. Priamo pod ňou zúril v r. 2006 veľký požiar. Krajina bolo monitorovaná dlhší čas po jeho skončení,
pretože požiar sa dokáže šíriť aj pod zemou koreňovým systémom a opäť sa rozhorieť.

 Trasa: Jetřichovice - Pohovka - Rudolfův kámen - Vilemínina stěna - Mariina vyhlídka- Jetřichovice - Falkeinštajn

Na hrádku jsou stopy po studni a zbytky rozlehlé komnaty, vedle vytesaná místnost byla kaple s kamenným oltářem. U přístupové rozsedliny pak naleznete pamětní desku B. Kletečky, který zde v roce 1974 tragicky zahynul.

Více zde: https://www.region-ceskesvycarsko.cz/skalni-hrady/falkenstejn/

PRAVČICKÁ BRÁNA, EDMUNDOVE SOUTĚZKY - ČESKÉ ŠVÝCARSKO

 Trasa: Hřeňsko - Edmundove soutězky - Mezní louka - Pravčická brána - Hřeňsko

Išli sme z opačného konca a vyhli sa tak prudkému stúpaniu, chôdzi v dave a získali čas (brána je otvorená o hodinu dlhšie než soutězky). Bola to naša prvá túra vo veľmi horúcom dni a dala nám zabrať. Ten jeden deň však stačil, aby sa telo prispôsobilo a ďalšie už boli v pohode. :)

Soutězky sú v lete splnený sen! Plavbu lodičkami strieda chôdza tunelmi a mostíkmi; všetko je obkolesené zelenou rozprávkou. <3  Fotenie som vzdala, pretože keď je krásny každý krok, tak sa fotiť nedá - nikam by sme neprišli :D

Mezní louka je doslova „hraničná" - namiesto sviežej zelene komercia: davy ľudí a reštika. Našťastie sa to pri chôdzi ďalej roztratilo a k bráne sme opäť stúpali takmer sami.

Pravčická brána je krásna. Menšia ako som si myslela, no naozaj krásna. Je okolo nej množstvo vyhliadok a všetky sú otvorené len do určitej hodiny. Takže ak si myslíte, že prídete a sadnete si – omyl. Na vrchole začnete šliapať do schodov. :) Tie výhľady ale stoja za to! Jediné, čo ma trochu mrzelo, bola bola otváracia doba - prikrátka na pozorovanie západu slnka. :)

ZAUJÍMAVOSTI

PRAVČICKÁ BRÁNA:
-          Má rozmery 26 x 16 metrov a je najväčšou pieskovcovou bránou v celej Európe
-          Dvakrát ju navštívil známy autor rozprávok H. CH. Andersen, ktorý o tomto zážitku napísal v svojom cestovateľskom denníku
-          Pôvodne bol povolený vstup aj na vrchol oblúka, keď sa však zistilo, že vplyvom turizmu z neho zmizla vrstva s hrúbkou 80cm, bol uzatvorený
-          Skôr než bolo v r. 1881 vybudované Sokolie hniezdo, stál na jeho mieste kôrou obitý domček slúžiaci ako výčap
-          Bránu tvorí pieskovec, ktorý vplyvom počasia zvetráva. Jej definitívne rozpadnutie je preto v budúcnosti nevyhnutnosťou

SOUTĚZKY KAMENICE (EDMUNDOVA + DIVOKÁ):
-        Oblasť bola v minulosti nazývaná „Koniec sveta“ - bola neprístupná a opradená tajomstvami
-        Zmena nastala až v r.1877, kedy sa v hospode U Zeleného stromu niekoľko mužov stavilo, že soutězky splavia. To sa im prekvapivo podarilo a tak sa začali soutězky využívať pre turistické účely
-        Cestu  k soutězkám tvoria lavičky, mostíky a tunely. Vybudované boli počas zimných mesiacov tak, že sa pieskovec najprv zahrial ohňom a následne prudko ochladil vodou, kvôli čomu popraskal a bolo možné ho vylámať
-          Každý rok, presne v ten istý deň priplávajú do soutězek lososy, aby priviedli na svet novú generáciu

Sokolie hniezdo nechal postaviť knieža Edmund Clary Aldringen. 
Stavali ho talianski robotníci, ktorí boli vtedy najlacnejšou pracovnou silou a trvalo im to jeden rok.

Edmundove Soutězky sú dokonalou voľbou v horúcich dňoch - chladivé a tienisté.

Pri pozorovaní je v skalách vidno rôzne "postavy" a "zvieratá", niekedy tak podobné skutočným, až sa zdá, že tam boli vytesané.

   

Na loďke sa plavíte medzi skalami vysokými až 90m. Sprievodcovia ju posúvajú vpred pomocou dlhej palice a často sú vážne vtipní. :)

V r. 2010 sa soutězkami prehnala potopa s divokou, 130ročnou vodou a zdvihla hladinu o 12metrov. 3 dni po potope však bola plavba obnovená.

Kúsok za Mezní loukou. V tom horku som mala dosť :)

Po krátkom stúpaní medzi stromami sa pred nami takto vynorila Pravčická brána.

Pohľad na oblúk z jednej z vyhliadok.

A ešte pár vecí, čo ma zaujali :)

- Slogan VÍTAME VÁS U NÁS DOMA sa opakoval v celej oblasti. Upozorňoval na to, že v lese sú ľudia na návšteve U NICH DOMA - u zvieratiek. :) Na toto v Českom Švajčiarsku dbajú a v obdobiach párenia je zakázaná chôdza mimo chodníkov. Tiež v zime sú všade upozornenia, aby ľudia neplašili zvieratká a tie aby nemuseli míňať v snehu toľko potrebnú energiu na útek.

- Prestupná stanica lodičiek a miestny "telefón". Neviem naisto či funguje, ale zatočili sme a loďka prišla. :))    

- České a Švajčiarske Švajčiarsko. Nie sú až tak blízko. :)

DĚČÍN - ČESKÉ ŠVÝCARSKO

Mesto

Děčín je plný pôvabných ošarpaných domov, domčekov a čarokrásnych záhrad s typickou architektúrou. Všade je veľa psíkov (a žiadne hovínka!). :))) Ľudia sú kamarátski, sedia spolu na záhradkách a slovenčinu počujú radi. Už len fakt, že som bola Slovenka mi prekvapivo pridával atraktivitu. :) Jeden malý chlapec dokonca začal po tom, čo som povedala pár viet s nadšením vykrikovať „Slovenština! Slovenština!“ :)))

Pitie piva je v Děčíne národný šport, ktorému holdujú aj staré babičky. :) Nedalo sa mu vyhnúť, ochutnali sme a potvrdené - pivo v Čechách naozaj variť vedia.
(Pre mňa nepasterizovaný Staropramen s koriandrom a ovocnými tónmi prosím.) <3 :)

Děčín nebol našim cieľom, bol iba základňou pre výlety po Českom Švajčiarsku, no boli sme v tejto základni veľmi spokojní a tak si chcem pár fotiek odložiť aj z nej. :) Tipy na túry v lesoch pridám spolu s fotkami v ďalších postoch.

Praktické info

-    Platby kartou sú v Čechách stále výnimočné - takmer nikde ich neprijímajú a je lepšie vziať si aj české peniaze.

-    Stravovanie bolo naozaj výborné, len teda nie pre vegetariánov. :) Mala som pocit, že jediné bezmäsité pokrmy sú v ČR vyprážaný karfiol a vysmážaný syr. :D Ich kuchyni neobmedzene vládne bravčové. Našimi najobľúbenejšími sa napokon stali tri reštaurácie kde mali aj bezmäsité jedlá, varili naozaj dobre a dokonca prijímali karty: FRANZ JOZEF (hneď vedľa je najlepšia zmrzlina v meste), PIVOVAR KAPITÁN (s ponukou vlastného piva) a reštaurácia v našom hoteli – U KAPLE.

-    Najlepšie infocentrum je KNIŽNICA. Zamestnanci vedia naozaj o všetkom (dokonca aj o tom, kde sa dá platiť kartami). Odporučia vám výlety, ak budete chcieť, aj naplánujú ako sa na ne dostanete (obľúbené sú vláčiky a lode). Pri odchode vám pridajú množstvo kvalitných prospektov a časopisov s krásnymi fotkami. :)

-   Ubytovanie. Zvolili sme si malý hotel nad mestom – U KAPLE a neľutovali to ani sekundu. Čistučké izby, ochotní zamestnanci, ráno vás zobudí pohľad na kamennú strechu historickej kaplnky ožiarenú slnkom. <3 Je na dosah peši od NC Pivovar, no od hluku je oddelený záhradami a lesíkom, takže všetko čo pri otvorenom okne počujete, je spev vtákov a šumenie stromov. A raňajky, to bol splnený sen! :)

Vyhlídka Pastýřská stěna.

Len jeden z veľkého množstva typických, pôvabne ošarpaných domov utopených v zeleni.

Pohľad z Tyršovho mostu na Pastýřskú stěnu.

Myslím Staropramen :)

Děčínom preteká rieka Labe. Zaujímavosťou sú desiatky tzv. "hladových kamenov" rozstrúsených pri jej brehoch. Vidno je ich len v časoch najväčšieho sucha, keď hladina rieky klesne. V minulosti na ne ľudia vytesávali dátumy s nápismi. Najstarší je z r.1616 a najznámejší je v Dečíne pre Tyršovom moste. Nápis na ňom znie: "Uvidíš-li mě, zaplač.”

V Děčíne býva takmer každý na "zámku". :)

Plot zámockej záhrady. Väčšia časť z nich je prístupná zdarma a prechádzajú sa po nej pávy.

Čakanie na prehliadku. :)

Pohľad na Děčínsky zámok zo Staroměstského mostu.

Domček pri železnici.

Křížová ulica vedúca na malé námestie s výborným antikvariátom. (Agatha Christie - Vražda v Mezopotánii) :)

Pohľad na naše ubytovanie v prvý deň pri návrate z mesta. Hotel u Kaple, 1.poschodie, druhá izba od konca. :)