DOLSKÝ MLÝN, HRAD ŠAUNŠTEJN - ČESKÉ ŠVÝCARSKO

 Trasa: Vysoká Lípa - Dolský mlýn - hrad Šaunštejn - Malá Pravčická brána - Vysoká Lípa

Toto bol pre mňa najkrajší deň! <3 Cesta nebola dlhá ani náročná, ale zaujímavá. Krásna, poetická a plná príbehov.
A ZAŽILI SME NAOZAJSTNÚ LETNÚ BÚRKU! :)

Z Vysokej Lípy k Dolskému Mlýnu. O kúsok ďalej je malý cintorín a za ním krátky, ale poriadne strmý zostup medzi skaly.
Určite sa počas neho zastavte a rozhliadnite - budete maličkí v obrovskej rozprávkovej krajine :))

Neuveriteľne modré oči mal <3

Malý cintorín kúsok za cestou. Kamenný hrob s domom patril 2 ročnému chlapčekovi a domček vľavo bol lampáš.
Na cintoríne sú aj hroby staré takmer 300 rokov, o ktoré sa ľudia stále starajú. <3

A sme na mieste - Dolský Mlýn. Nakrúcalo sa v ňom viacero filmov, medzi inými aj slávna "Pyšná princezna" (meleme, meleme). :)

Pôvodne mal tri mlynské kolesá a múku mlel pre všetky okolité dediny. Poslednýkrát v r. 1814

Geocaching - mysterka vylúštená, súradnice nájdené, no kešky stále nikde. :)

A osvietenie! :) Pomôcka hovorila "hľadaj korene", no až po chvíli nám došlo, že jediné, ktoré bolo z toho miesta vidno, boli hore na skale. Takže naspäť, dookola a...  vľavo hore šťastný pán P. aj s keškou :)

Na takýchto miestach si vždy predstavujem, aké to asi bolo v minulosti :) (ujo mlynár s mlynárkou) :))

Ďalej od Dolského mlyna stojí kamenný most z r. 1902 ktorý bol prvou železobetónovou konštrukciou v Čechách. Viedol k domu Jozefa Leinertha s nájomnými povinnosťami - pre majiteľa musel ročne odpracovať 52 dní. V dome žil s manželkou a švagrom sklárom. V r. 1798 ovdovel, znovu sa však oženil a jeho vnuk neskôr pracoval v Dolskom Mlýne ako prášok. Po 2.svetovej vojne ostal dom opustený a dnes už z neho na lúke nevidno takmer nič.

Splnené želanie - hrob v strede lesa pod čiernym smrekom, kúsok od domu Jozefa Leinertha.

Trvalo to len pár minút a žiarivá slnečná obloha sa zmenila na čierne nebo. Začalo pršať, rozfúkal sa vietor a o chvíľu sa cestou valili potoky.
Našťastie sme už boli kúsok od auta, takže sme najväčší lejak prečkali v ňom.

Cesta k hradu Šaunštejn tesne po búrke. Zo zeme stúpala para, spievali vtáky a všetko žiarilo. Zdalo sa, že to nemôže byť dokonalejšie.
No potom sa na kopci nad nami objavili kone! Cválali a erdžali šťastím. Rozprávka naživo! :)

A ďalej, cestou lesom presvitalo pomedzi stromy slnko a kreslilo lúče do odparujúcej sa hmly. <3
Šaunštejnu sa hovorí aj Lúpežnícky hrádok. A NAOZAJ TAKÝ JE! Na vrchol idete úzkymi štrbinami v skalách a každú chvíľu čakáte zbojníkov :))

Hrad vznikol v 14. storočí a pôvodne patril rodu  Berkov, neskôr Vartemberkov. V r. 1444 bol dobitý a stal sa útočiskom lúpežníkov a dobrodruhov.
Dnes sú z neho viditeľné už len časti vytesané do skál - strážnica, cisterna na dažďovú vodu a podval strážnej veže.

Ruiny pre mňa bývajú sklamaním, no Šaunštejn bol nádherný! Všetky tie úzke štrbiny a rebríky, krásny výhľad
a všetky tie dažďové kvapky, ktoré z lesov okolo urobili trblietajúce sa smaragdy... <3

P.S. Zo Šaunštejnu sme ešte prešli na Malú Pravčickú bránu, odtiaľ však nemáme žiadne použiteľné fotky :/
Vyzerá ako tá veľká, no je len o niečo vyššia než človek a výhľad z plošiny je čiastočne zarastený.