tajomný dom

V to ráno odchádzal pán P. pred svitaním a zobudil ma. Vedela som, že už nezaspím, tak som natiahla džíny a flanelku a vybehla von... :) Tie miesta poznám od detstva - vinohrady a  spoločné dvory. Kostol. Opustené záhrady...  Lenivé ráno sa preplietalo so životom a ja som si uvedomila, že stojím kúsok od neho. Keď som ho videla prvýkrát, bola som ešte dieťa. A on bol nádherný. Obrovský. A STRAŠIDELNÝ! :) Predstavovala som si, aká je izba vo veži a kto v nej býva (zakliata princezná), :))) no nikdy som sa neodhodlala ísť bližšie. :)

Až dnes. Vykročila som po trávnatej cestičke s tabuľou „Súkromný pozemok - Nevstupovať“ (nezľakla som sa) :))) a po pár metroch zastala pred ním. Nezmenil sa, len trochu zostarol. :) Má opadanú omietku a popraskané drevo. No na balkóne kvitnú muškáty a stále v ňom niekto býva. Záhrada je upravená - krásna, trochu tajomná. :) Stála som pred dverami a dúfala... V babičku s nádherne dlhými vlasmi, ktorá ich otvorí a pozve ma na čaj. :))) (bola som taká zvedavá, že by som vošla aj k ježibabe!) :DDD
Pozorovala som ako ošarpané dvere pohládzajú ranné lúče. Stromy v záhrade kreslili na zemi tiene a vzduch voňal ránom... Nikto neotvoril. Nedozvedela som sa kto tam býva a nevidela ani kúsok izby vo veži... No čím viac nad tým premýšľam, tým som spokojnejšia :) Pre mňa totiž navždy ostane strašidelným domom so zakliatou princeznou :) Malý kúsok rozprávky v reálnom svete, ktorý nezničil čas, ani odhalené tajomstvá... :) Koľko ľudí má šťastie, že taký dom nájde? No... ja áno :)))