BOBRIA HRÁDZA, SKALNATÁ

Sme zohratí - zmestíme sa do jedného auta a je nám jedno kam ideme. :)

Hlavne že spolu a do prírody. :) Aj keď... Jožko sa musí vždy vymykať... :)))

Cieľom bola Skalnatá. Medzipristátím Bobria hrádza :)

Tá bola krajšia, než sme mysleli. Vodná priehrada obkolesená zelenými kopcami.

Pôvabný drevený chodník nad jazerom. Pri jeho konci sa v plytkej vode vyhrievajú tučné kapríky a medzi rákosím

je tá naozajstná bobria hrádza, podľa ktorej chodník dostal svoje meno :)

Za jazerom cesta pokračuje cez rozprávkovo krásny les. Hustý a svieži.

Bez stúpania. (až sme sa báli či ideme správne na "kopec") :)))

Nemuseli sme sa :) Stúpanie na vrchol nám to vynahradilo... :))

Priznám sa dobrovoľne, že pri lezení na kopce, si oveľa viac užívam cieľ, než samotnú cestu... :)

 No táto bola taká krásna, že som mohla zastať po každom metri a tvrdiť že iba preto, lebo sa chcem pokochať :))) 

Asi sme prišli v správnom čase - kopec bol zarastený, rozkvitnutý, jemne sa vlnil vo vetre...

Obloha modrá, posiata obláčikmi. A samotný vrchol...

...ten bol presne taký, ako na fotke z internetu! :))) 

Dolu sme sa nevracali tou istou cestou. Chceli sme vidieť aj druhú stranu.

 Pretože les je krásny všade... :))) A iný všade! :))

Zastali ste už niekedy pri strome a dotkli sa ho? Cítili pod prstami jeho kôru? Uvedomili si, že vďaka stromom dýchame? Že šumenie listov je tá najkrajšia hudba? Že stromy dávajú domov vtákom aj ľuďom? Že drevený nábytok vydrží roky a že predsa... keď príde čas, aby strom zomrel, odíde potichu, rozpadne sa a splynie s pôdou? Nikto nemusí premýšľať, čo urobiť s odpadom... 

 A toto ma na konci výletu potešilo najviac! :) Keď som bola malá, bol to typický obrázok leta.

Myslela som, že už sa navždy stratil... :) (LASTOVIČKY!!!) :))

 ... a my :)