bienale ilustracii

Tentokrát to nebolo o fotení :) Podmienky totiž boli katastrofálne - všetky obrázky za sklom a na ňom odrazy lámp, ľudí aj vystavených knižiek :) Napriek tomu som si to moc užila - bolo to neskutočné milé, hravé, plné nápadov a kreativity... :) Boli sme traja a keby sme mali zvoliť víťaza, nezvolili by sme! :))) Ja som bola fascinovaná kresbami, o ktorých M povedala, že sú "emo" a malé deti by sa ich určite báli... :))) Jej sa páčili tie, pri ktorých som mala pocit, že by ich nakreslilo aj 5ročné dieťa. :) No a A zvolil za víťaza kresbu, ktorú sme si po výstave ani jedna nepamätala... :))) Myslím, že to je na umení (aj na ľuďoch) :) krásne - rozdiely v pohľade na svet :) Aj vďaka nim je svet farebnejší a každý si môže nájsť "svoju vlastnú dúhu"... :)

VÁPENNÁ

Bolo to tak krásne, že neviem nájsť slová... :)) Boli sme piati (so šiestimi topánkami) :))) Ráno to bola pre všetkých naháňačka, no nikto nenašiel odvahu zavolať ostatným, že nestíha. :) Teda okrem J - síce tiež nestíhal, no 30 minútové meškanie a naše zmrznuté nosy ho nemohli rozhodiť... :))) Prešli sme aspoň 5 krajín (naozaj každý kúsok cesty vyzeral inak) :) a zažili všetko. Úžasnú hmlu a lúče medzi stromami :) Slnko a inverziu vďaka ktorej sme mali pocit, že sme v oblakoch :) Vietor, ktorý nás hnal, keď sme už sami nevládali :) a nádherný západ slnka, v ktorom sa krajina okolo nás zahalila do teplého svetla. A naposledy nám svojou krásou vyrazila dych :)
Bol to jeden z najkrajších výletov a som za neho moc vďačná :) Za všetku tú krásu a zážitky a množstvo smiechu. :) A hlavne za ľudí, ktorí tam boli so mnou... :) UŽ TERAZ SA NEVIEM DOČKAŤ ĎALŠIEHO! :)))

It was so beautiful, it´s hard for me to find words ... :)) There are five of us (with six shoes) :))) Morning was quite stressfull - everybody was late, but nobody has found a courage to call to the others... :)) Just for J it wasn´t stress - although he was also late :) He was late 30 minutes, but our frozen noses couldn´t makes him bad mood... :))) We walked at least thru five countries (every bit of the way looked different) :) We experienced everything: an amazing mist and rays of sun through the trees :) Thanks to the inversion we had the feeling that we are in the clouds :) Wind pushed up to us when we had not energy ourself :) And finally we saw a spectacular sunset in which the landscape around us enveloped in a warm light. The last view took our breath with its beauty :)
It was one of the most beautiful trips and I am very grateful :) For all the beauty and experiences and laughter. :) But especially I am thankful for the people who were there with me ... :) I AM LOOK FORWARD TO THE NEXT TIME! :)))

ZMENA (NIE LEN) STRAVY

V našej rodine máme diagnózu - nenávidíme varenie :) Všetci :))) Takže by som neverila, že raz napíšem niečo o strave. :) NO TERAZ MUSÍM! :) Čisto zo zdravotných dôvodov som musela nasadiť 2týždne bez cukru a múky. A keď myslím bez cukru, myslím ÚPLNE bez cukru - žiadne sladké ovocie, pečivo, zemiaky, ryža, kukurica... Vlastne by bolo jednoduchšie vypísať tých pár vecí, čo som mohla :)))
Prvé tri dni som myslela, že zomriem :D Žila som na surovej zelenine a kefíroch. S mojou "láskou" k vareniu ma totiž nič iné nenapadlo... :) Lenže potom sa môj mozog vzbúril a začal chrliť nápady - čo tak placky? Jasné, zemiakové to byť nemôžu, ale čo keby som mixla cukinu, mrkvu a jablko? Pridala cesnak, koreniny, olej a potom ich dala piecť do rúry? TO BOLA TAKÁ DOBROTA!!! :) A čo tak namiesto zemiakového pyré uvariť šošovicu s mrkvou a rozmixovať ju? A čo tak...? Nápady sa sypali jeden za druhým a ja som si uvedomila, že mi tie veci chutia. Že nepotrebujem sladké. Že variť dokážem rýchlo a jednoducho. A ZDRAVO! :)
No najväčším bonusom bolo, keď som si uvedomila, že bruško, ktoré som sa neúspešne snažila zhodiť dva roky, už zhadzovať nemusím. ZMIZLO!!! :) Že sa mi vyčistila pleť. Že som plná energie a chce sa mi smiať... A že tým zmenám stále nie je koniec! :)
Napríklad som nikdy nemala rada beh - umierala som aj pri dobiehaní autobusu :) No keď som teraz prišla z práce, energie som mala toľko, že som jednoducho MUSELA BEŽAŤ :) Obliekla som sa a odbehla 4km. Vzdialenosť, pre ktorú ma pravidelní bežci vysmejú, no pre mňa to bola nikdy nepokorená méta :)))  :) A napriek očakávaniam som neumrela. Naopak, cítila som sa oddýchnutá a šťastná :)
Niekedy stačí zmeniť strašne málo. Skúsiť veci, do ktorých sa nám nechce. Alebo ktoré dokonca nenávidíme:))) A otvoria sa nám celkom nové obzory. Až ich vyskúšame, môžeme sa vrátiť naspäť. Alebo sa môžeme rozhodnúť kráčať celkom novou cestou.  Je vážne fajn urobiť zmenu a nechať sa prekvapiť. :)

Fotka z môjho prvého 4km-ového behu :)