morning

Babička často hovorila o svojich návratoch z nočnej - o tom, aké to je krásne, keď odchádza tma a prichádza nový deň. Počúvať to bolo naozaj poetické. No zažiť to na vlastnej koži... je ešte poetickejšie! :) Prišla som k jazeru pred východom slnka. Tráva bola ešte vlhká od rosy a väčšina vtákov na nej spala. Sadla som si k nim a čakala. Bez pohnutia. Rovnako ako ony na prvé lúče slnka. A keď sa zjavili a zaliali trávu, keď sa všetko rozžiarilo, začalo spievať, štebotať a žiť... Cítila som sa malou časťou toho všetkého. A BOL TO NEOPÍSATEĽNE KRÁSNY POCIT! :)

Grandma often talked about her returns from a night work - what it is like when leaving a night and comes a new day. It was so poetically to listen it! But experienced it for myself... is even more poetic! :)
I came to the lake before sunrise. The grass was wet with dew, most of the birds still sleeping there. I sat there without move. Like them I waited for the first rays of the sun. When it appeared, poured in the grass where I was sitting, when all around me lit up, birds began to sing, chatter and live ... I felt be a small part of it all. AND IT WAS INDESCRIBABLY WONDERFUL FEELING! :)