AKO SOM POCHOPILA ALBERTA EINSTEINA :)

Počas dospievania ma zaujal Albert Einstein. :) Bol pre mňa dôkazom, že múdrosť a zmysel pre humor sa nevylučujú (...minimálne v účesoch) :))) Bol pre mňa aj zdrojom zaujímavých výrokov. K mojim obľúbeným patril najmä ten o živote:

"Existujú len dva spôsoby, ako žiť život: akoby nič nebolo zázrakom, alebo akoby zázrakom bolo všetko." 

Keď som bola malá, zázraky boli na dennom poriadku. :) Pamätám si aké bolo zázračné, keď na mňa dedko prvýkrát vysunul zuby! :)))
Keď to opakoval, pochopila som, že sú umelé a jeho trik stratil kúzlo. :)) Ako starneme, mnohé veci, ktorým sme nerozumeli pochopíme a prestanú byť zázračné. Je to škoda, no zmeniť to nemôžeme. Čo ale zmeniť môžeme (a mali by sme), je naša zvedavosť a naše nadšenie pre svet okolo. :) To, že sme dospelí, predsa neznamená že musíme byť vždy na úrovni, že sa nesmieme nechať vyviesť z miery, alebo že nás už malé veci nebudú prekvapovať...  :) Práve naopak - AKO DOSPELÍ by sme mali chápať, že veci, ktoré nám zlepšia deň, nemusia byť veľké. V dospelosti už totiž nevidíme len povrch, teraz už môžeme preskúmať aj vnútro. A ostať fascinovaní! :) Čímkoľvek - tým, ako dokonale je vytvorené naše telo. Tým, ako sa človek zmení, keď sa usmeje. :) Alebo hoci tým, že psi vyzerajú stále šťastní :)
Skrátka, ak sa naučíme pri pozeraní okolo seba mať nie len dospelý rozum, ale aj detské nadšenie, náš život bude krajší. Plný úžasných vecí a plný prekvapení.

A budú sa nám ukazovať na tých najobyčajnejších miestach. Ktovie - možno aj v krabici so zemiakmi... :)))