V pondelok
som sa zdržala v meste takmer do tmy. Asi preto ma v jednom zo starých domov zaujali rozsvietené okná a nahliadla som dnu. (Áno, som
hrozná, no neviem si pomôcť. :))) Staré domy ma fascinujú – vždy dúfam, že
v niektorom uvidím „zastavený čas“ - zariadenie spred 100 rokov
a v hojdacom kresle babičku v čepci. Alebo niečo podobné :)
V tomto
boli pozdĺž stien počítače s bojovými hrami a pri nich ľudia. Každý mal na
hlave sluchátka a vraždil spoluhráčov. :))
Je
neuveriteľné ako sa veci menia - v minulosti ľudí zatvárali za trest, dnes
sa zatvárajú dobrovoľne. Sedia celé dni zatvorení v práci, z nej
sa presunú v zatvorenom aute (ak teda nemajú kabriolet) :) do
zatvoreného bytu alebo herne a tam sa pred ostatnými zatvoria do "svojho sveta". Žijú vo virtuálnej realite a zatiaľ im tá skutočná prekĺzava medzi prstami...
Ako som tam stála a pozerala na nich, uvedomila som si, že často prichádzame o pekné veci iba preto, lebo sa pred nimi sami skrývame. A pritom stačí tak málo - vyjsť von S OTVORENÝMI OČAMI :) Zázraky sa začnú diať aj samé... :)
Zázračný :) utorkový západ slnka pri Štrkovci. Pár metrov od nášho bytu. A v Bratislave :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára