ŽIVOT JE DAR. AJ V NAJŤAŽŠÍCH CHVÍĽACH.

U neho. Ten istý výhľad a ten istý stôl :)

Cez víkend som bola na výnimočnej návšteve. Poznám toho muža už veľmi dlho. Vždy bol energický, odvážny a... nezničiteľný :)
Nedávno som sa dozvedela, že má pokročilé štádium rakoviny a pred sebou krátky čas života. :( Išla som za ním so strachom. Bála som sa o neho, no bála som sa tiež ako to zvládnem, keď ho uvidím slabého a bezvládneho...  Prvé, čo som uvidela, keď som vošla, bola izba (koľkokrát som ju videla v detstve). A potom posteľ. A na nej on - namiesto energického muža drobný starček. Zovrelo mi srdce, no keď na mňa pozrel, zmohla som sa na úsmev. Vedela som, že má bolesti a očakávala slabý hlas a unavené slová; človeka, ktorý čaká na koniec.
Keď prehovoril... jeho hlas bol taký ako vždy – zvučný. Plný nadšenia, energie a ráznosti :)
Telo je iba schránka. A on sa vnútri napriek všetkej bolesti a trápeniu nezmenil. Nie, nečaká na zázračné uzdravenie, no v žiadnom prípade ani neleží a nečaká na koniec. Vždy bol aktívny, robil sochy z obrovských kusov kameňa, nekráčal ale bežal a pomáhal kde mohol :) To už robiť nemôže. No prispôsobil sa situácii a teraz sú všade okolo neho knihy. S množstvom záložiek a poznámok. :)
Keď som prišla, s nadšením sa pýtal na všetko nové a s ešte väčším nadšením rozprával o tom, čo sa dozvedel z kníh on. Po chvíli rozhovoru na mňa pozrel a energickým hlasom povedal „Vieš, toto nie je podstatné. Podstatné je to, čo je tu!“ – a poklopal prstom po Biblii.
Poznám ho už 27 rokov; vždy Bibliu miloval. Do hĺbky ju študoval, porovnával a skúmal. Jeho viera nie je o dúfaní, je to istota. A táto istota mu dáva silu vydržať čokoľvek.
Moja návšteva nebola príliš dlhá a zo všetkého, čo hovoril, som si zapamätala iba pár viet. No myslím, že stoja za zapísanie...
* Život je ten najväčší dar. Každý deň je možnosťou získavať skúsenosti a učiť sa.
* Človek je univerzum a musíš ho udržiavať v rovnováhe. Nepotláčaj rozum kvôli citom.
* Využívaj každú chvíľu múdro a zameriavaj sa na to, čo je naozaj dôležité.
* Činnosť je život. Nečinnosť smrť. (Túto vetu mi hovoril už keď som bola malá. A vždy ma napadla keď sa mi chcelo „zabíjať čas“ ležaním) :)
Muž u ktorého som bola je starý, fyzicky slabý, má bolesti a pred sebou krátky čas. No v rámci svojich možností žije naplno. Išla som za ním, lebo som ho chcela povzbudiť, ale bola som to ja, kto dostal povzbudenie.
Na záver mi nedá nespomenúť ešte jeden citát. Je z Biblie. A pre mňa je po tejto návšteve úzko spojený s ním.
„Preto sa nevzdávame, ale aj keď človek, ktorým sme navonok chradne, človek, ktorým sme vnútri sa zo dňa na deň obnovuje.“ (2.Korinťanom 4:16)