SPOMÍNAŤ JE KRÁSNE, NO ŽIŤ JE LEPŠIE :)

V minulosti aj slnko svietilo krajšie! :

Včera som si prezerala staré fotky a ostalo mi z nich tak... krásne pri srdci :) Musím priznať, že čím som staršia, tým viac sa v mysli vraciam do detstva :) Stačí, že zacítim určitú vôňu, započujem niektorú pesničku, alebo zbadám presvitať slnko cez listy stromov a... som tam :) Dokážem prechádzať izbami v našom dome a vidieť detaily - šálku na okne, tieň viniča na susedovej stene, budík pri posteli... také moje cestovanie v čase :)
Zvláštne ako často sa minulosť zdá krajšia, než naozaj bola. Naša pamäť má tendenciu zvýrazňovať lepšie momenty a zľahčovať zlé - idealizuje si skutočnosť. Po rokoch sa nám vďaka tomu môže zdať, že vtedy bolo lepšie. Že slnko svietilo krajšie. Že sme si mali vziať Pištu Hufnágela, že on bol ten dobrý!... :)))
Spomienky sú krásne (a ja ich milujem) :))) no tiež je mi jasné, že upínať sa k nim nemá zmysel. Minulosť zmeniť nedokážeme. No každý deň môžeme meniť prítomnosť: začínať odznovu, ak sme spravili chybu, alebo sa snažiť byť ešte lepší, ak už na tom pracujeme :) Neprehliadajme možnosti, ktoré máme. Raz budú totiž dnešné chvíle tiež minulosťou. A bude výborné, ak si budeme môcť povedať  (bez akéhokoľvek idealizovania) :) "Jeeej, vtedy to bolo super! :) Naozaj som využila čas, zažila krásne veci, alebo rozhodla sa správne..." :)))