AKO V ŽIVOTE NEPREHLIADNUŤ PEKNÉ VECI :)

Zakliaty princ. 100%-tne! :) A ja som to zase nevyskúšala!!! :)

Od detstva som si hovorila, že to skúsim. Až stretnem pekného žabiaka, naozaj mu tú pusu dám! :))) Rozumovo mi je jasné, že žiadny princ nebude. :) No v najskrytejšom kútiku duše (tam, kde si stále hopká malá Lucinka) aj tak vždy ostáva visieť „Čo ak? Neskúsila si to!“ :)
V prvej sekunde som si ho nevšimla. V tej druhej to bol pre oboch šok :) Ja som bola priveľká a on vyskočil tak nečakane, že som skoro odpadla! :) No keď som si sadla do lístia aby som ho mohla vidieť lepšie... bol krásny. Možno nie na prvý pohľad, no na druhý určite. :) (moje hranice obdivu zvieratiek končia pri hmyze – tam ich neprekračujem) :)))
Veľakrát máme krásne (úžasné/dobré/milé...) veci na dosah. A veľakrát ich prehliadame len preto, lebo na nás samé „nevyskočia“. Vždy sa mi páčili slová Alberta Einsteina „Jestvujú iba dva spôsoby, ako prežiť život. Jeden je, akoby nič nebolo zázrakom. Druhý, akoby zázrakom bolo všetko.“
Často sa naháňame, aby sme stihli zarobiť/ vybaviť/ užiť si a nevidíme, že nám práve to, čo chceme chytiť, uniká. Pozeráme na všetko len „z rýchlika“ a tak sa sami ochudobňujeme o detaily. Nie len v prírode, ale aj v ľuďoch.
A tak som si dala pár záväzkov. Väčšinu sama v sebe, no tri aj tu - na ukážku :)
* viac si budem všímať vrásky od smiechu pri očiach mojej maminy (a situácie počas ktorých vznikajú) :)
* zapáčia sa mi šedivé vlasy môjho muža (lebo mu pribudli až po svadbe a je teda jasné, že má so mnou veľa starostí) :)))
* a ak najbližšie zbadám presvitať cez listy stromov slnko(zacítim vôňu ruží /uvidím šťastného psa...) nepoviem si, že teraz nie je čas, ale pristavím sa. Prídem možno o pár sekúnd neskôr, ale s určite krajším pocitom a životom viac naplneným peknými vecami :)