KREMNICA

Myslela som, že mojou láskou bude už navždy Štiavnica - jej staré domčeky a zelené tajchy. No teraz neviem. :) 

Môžem mať milované mestá dve? Pretože to, v ktorom sme boli... mi ukradlo srdce! :)

Ubytovaním s hrubými múrmi a lomenými stropmi. Malými uličkami a starými domami. Pokojom. Ošarpanosťou. Stojacim časom. Ľuďmi, ktorí sa neponáhľajú a veľa usmievajú. :) Ujom, ktorý si k nám prisadol pri večeri. :) Mal asi 80rokov, všimla som si ho už na námestí - prechádzal sa vyparádený v baníckej uniforme s kopou metálov. :) Prisadol si k nám a rozprával o histórii Kremnice, o veciach, ktoré v nej zažil a urobil. A potom... trochu stíšil hlas a povedal pár slov aj o starostovi. Tie naozaj potichu, pretože - ako nám prezradil - práve sedel pri vedľajšom stole. (vlastne sme boli na večeri so samým starostom!!!) :D

Zamilovala som sa do lesov v okolí, ktoré sú divoké a husté. Sýtozelené a zarastené. Do prepadlísk, vďaka ktorým má človek pocit, že stojí na vrchole obrovskej hory. Do krásnych výhľadov a do toho, ako v Kremnici chutí voda. :) Keď sme sedeli na kopci nad blízkou dedinou a počítali autá (bolo to ľahké – jedno za hodinu), pozerali sa na okolité lúky a privoniavali k myšiemu chvostu (ten som si v tej čistej prírode musela natrhať), :) cítila som sa neuveriteľne spokojná. :)
 

Len štyri obyčajné, všedné dni... A ako veľa môžu znamenať. <3
Je to len mesiac milá Kremnica, no ja sa neviem dočkať kedy Ťa uvidím opäť.

Fotiek Kremnice je na internete veľa. A krásnych! V tých mojich nižšie sú preto skôr momenty.  :)

Fidel. Ocikal nám auto :D

Jabĺčka boli DOSLOVA všade. :) Zrelé, voňavé  a celkom bio. :)

Mincovňa bola založená v roku 1328 a odvtedy funguje bez prerušenia. Patrí vďaka tomu medzi najstaršie nepretržité prevádzky na svete.

Pozri mi do očí.

Veľa domov je stále opustených a ošarpaných. NÁDHERNÝCH! :) <3

Pohľad na Kremnicu z veže mestského hradu.

Rozhľadňa na kalvárii.

Pôvodný banícky dom.

Pohľad na okolie Kremnice z rozhľadne na Krahulskom štíte.