Na písaní denníkov je najlepšie ich čítanie po rokoch! :) Jeden svoj som našla a ten mi teda pripomenul veci...:))
Raz som sa platonicky zamilovala do inštruktora lyžovania. Netušil o tom - mal asi 30, ja 13. Láska na celý život. :) Po návrate domov som mu (v úplnom zatemnení mysle) nahrala kazetu. Pamätám si už len jej koniec, no v podobnom duchu sa niesla celá. :)
Hrali posledné tóny romantickej piesne a do nich znel (ako som vtedy bola presvedčená) :) môj sexi pomalý hlas: „Máš oči ako kôň. Mne sa veľmi páčia kone...“ (na toto neexistuje ospravedlnenie!!!) :D
Zistila som kde býva a kazetu mu odniesla. OSOBNE. (páni moji, nebralo to konca!!!) :DDD O dva dni na to som zistila, že je snúbencom chemikárkinej dcéry. Na celej škole sme sa nikoho nebáli tak, ako chemikárky... Myslela som, že zomriem. :DDD
Zmenila som sa. Pribudol mi rozum, sebaovládanie, nadhľad a vôbec všetky ďalšie veci, tak veľmi potrebné pre normálne fungovanie... :) (A áno, ani už nenahrávam kazety). :D No hlavne som prijala fakt, že chyby sú súčasťou rastu. Že iba jedna nehovorí o tom, aká som, či budem. Tá hlúpa kazeta vtedy, nehovorila nič o dnešnej mne. Neukazovala či zo mňa nakoniec bude dobrý, alebo zlý človek (aj keď to bolo vážne strašné). :)))
Jednoducho... som nedokonalá. Všetci sme. :) Takže vždy prídu dni s chybami. No dúfam, že po nich vždy prídu aj tie, v ktoré sa z nich poučím a posuniem ďalej. :)
Nie, už nebudem odsudzovať. Budem sa snažiť chápať. Menej súdiť a viac pomáhať.
Všetci sme na ceste... :)
Luci, krásná fotka! Kontrast slunce a stínu na fotkách miluji. ...a nejen fotky je pěkná, i tobě to tam moc sluší :-) Měj se fajn Ivana
OdpovedaťOdstrániťIvanka DAKUJEM! :) Aj ja kontrasty na fotkach milujem :) Vzdy sa snazim aby boli tak neurcito rozostrene a zasnene ako z analogu, ale nakoniec to nikdy nedokazem neurobit s kontrastami... :D Tak sa velmi tesim, ze sa Ti pacila :) Poklad :)
OdstrániťHaha, tak toto ma naozaj rozosmialo! :) Ďakujem, je príjemné vedieť, že v puberte som nerobila trápne veci len ja. Ale naozaj obdivujem tvoju odvahu ísť mu odniesť pásku osobne! Len by ma vážne zaujímala jeho reakcia :D
OdpovedaťOdstrániťA na tej fotke si ako labuť v rozkvete :)
Hahaha, Beki to TY si ma rozosmiala! :) TAKA SOM RADA, ZE SOM NEROBILA TRAPNE VECI LEN JA! :DDD Dakujem! :)) Bolo to strasne :) Zobrala som kamosku (zdravim Silvi!) a zazvonili sme mu pri dverach. Mala som v plane mu tu kazeru podat akoze ani nie je odo mna. Lenze otvoril, ostal na nas pozerat ako na zjavenie, my na neho tiez a bolo treba nieco povedat. A kamosku nenapadlo nic lepsie, nez zahlasit LUCIA TI NIECO PRINIESLA. Myslim ze som mu ju zufalo podala do ruk, otocila sa a usla dolu schodmi. A myslim ze to bol moment, kedy ma cela laska presla a nechcela som o nom viac vediet :))) Hlavne ked som si zmyslela ze to povie chemikarke... :))
OdstrániťP.S. Velmi velmi sa tesim ze si dala novy clanok, uz od vcera sa na neho chystam!:)
Hahahah :D tak to som nečakala :D Ale nečudujem sa, že po takom trapase ťa láska prešla :D
OdstrániťP. S. Aj ja som sa najviac v škole bála chemikárky!
"Máš oči ako kôň." je hláška roka :D Uplatnila by sa pri každej valentínskej večeri.
OdpovedaťOdstrániťNeviem prečo tie prvé lásky nie sú ako vo filmoch. Romantické a krásne.
Ja to radšej všetko vytesňujem z mysle, ale páči sa mi, že ty to beriem s humorom... :)
Jeeej Ronasku nevytesnuj to! :D Ono je to po rokoch najvacsia sranda tie "najvacsie tragedie" :))) Clovek v puberte robi veci, ake by bezne nikdy neurobil. Normalne odide hlava alebo co :) Aspon na jeden trapas si skus spomenut, strasne budem zvedava! :))
OdstrániťMilý príbeh aj úvaha, Lucy ;) Ako vždy...
OdpovedaťOdstrániťNo teda... ďakujem hviezdička za komentar :) Taky strasne tajomny :))) Premyslam uz poriadne dlho kto si, ale... neviem :)
Odstrániť