BABI

Keď som nevlastnú babi videla prvýkrát, zdala sa mi rozprávková. :) Obrovská so snehobielymi vlasmi, grófsky svetlou pleťou a šedým papagájom. Rada sa smiala a nerada varila (možno nebola celkom nevlastná...) :)))

Po rokoch, keď som sa vydávala, babi prišla na obrad v čiernych šatách s fialovo-oranžovou kyticou. Viem si predstaviť ako ju videli iní – tučná žena so smiešnymi kvetmi. :) No viem tiež,ako som ju videla ja – videla som babi s dojatím v očiach, láskavým srdiečkom a cukríkmi v kabelke. A najúprimnejšou kytičkou široko ďaleko :) (ak mám povedať pravdu, jedinou, ktorú si pamätám dodnes) :)

Pár rokov dozadu bola babi v nemocnici. Pred návštevou som už nestíhala ísť do obchodu, tak som pre ňu vzala z domu malého plyšového psa. Dala si ho na stolík a bola na neho pyšnejšia, než keby tam mala diamanty. Ten malý punťo bol pre ňu dôkazom, že je milovaná. O pár dní na to babi zomrela... :(

Priveľa sa naháňame. Nezamýšľame sa nad tým, či niekto s nami bude aj zajtra. Či by sa dôvod hádky - ak by sme o "protivníka" prišli - nezmenil na nepodstatnú hlúposť. Alebo či by sme energiu, ktorú niečomu venujeme, nevideli v takom prípade ako premárnenú...  

Asi by sme sa mali začať menej naháňať a viac sa zamýšľať. :)

A asi by mali by sme mali ľuďom okolo nás dávať toľko dôkazov lásky, koľko sa len dá...  :)