Od istého času máme v práci jednu… “Osobu”. Nemá chrbtovú kosť, no má
ostré lakte; neubližuje úmyselne – len si tak ide za svojím. :) Nevníma, ako sa nespravodlivosť dokáže človeka dotknúť… Každý sa s
tým vyrovnáva inak – niektorí ju nenávidia, niektorí sa tvária, že ju
milujú. A jedna kolegyňa často opakuje “na každú sviňu sa voda varí”. (toto ma rozosmialo) :)))
Ja som nedávno strávila pár dní v malom domčeku na dedine. Nebolo tam
nič z toho, o čo sa tak často usilujeme. Mala som len jedlo, oblečenie a
strechu nad hlavou. No keď som podvečer sedela na dvore a vychutnávala
posledné lúče slnka, uvedomila som si, že som šťastná. :) A že ten pocit vôbec nezávisí od pozície v práci, či bohatstva. Že k
nemu úplne stačia veci zadarmo: zapadajúce slnko a vôňa lesa. :) A tiež, že
často prehliadame “poklady” ktoré máme len preto, lebo sa naháňame za
ďalšími. “Osoba” u nás vo firme má takmer všetko, no nikdy sa neusmieva (o hlasnom smiechu od srdca nemôže byť reč). Nevie sa tešiť s ostatnými a ak niekto niečo dostane, má pocit krivdy, že to nedostala ona. Vlastne by ju nemali nenávidieť, skôr by ju mali ľutovať.
Občas nás môže pichnúť, že iní majú lepší plat alebo väčší dom, no ak sa prestaneme sústrediť na to, čo všetko by sme ešte mohli mať a začneme vychutnávať to, čo máme, budeme šťastnejší. :) Pretože ak máme základné veci, je jedno koľko ešte zarobíme či kam až sa dostaneme – les pre nás nezačne voňať krajšie, ani slnko zapadať dvakrát. :) Skôr by sa mohlo stať, že by sme si pri všetkej práci tú krásu nevšimli... :)
“Preto ak máme živobytie a niečo na seba, budeme s tým spokojní. Avšak tí, ktorí sú rozhodnutí zbohatnúť, upadajú do…osídla…celí sa prebodali mnohými bolesťami.” (1.Tim: 6:8-10)
Zopár fotiek z môjho pobytu na dedine. Snáď majú aspoň trochu zo všetkého pokoja, čo tam bol :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára