JE STRAŠNE DOBRÉ ROBIŤ DOBRE :)

Naše obyčajné sídlisko s jedným neobyčajným ujušom :)

Dnes som spravila dobrý skutok :) Teda... aspoň myslím. :)))
Máme v dome starého pána, ktorý nemôže chodiť a celé leto sedáva na balkóne. Je perfektný :) Nič ho už vlastne nečaká, no začal sa učiť anglicky. Pre istotu :) Pravidelne "speakuje" z balkóna aj na mňa a mám vážne obavy, že sa na neho prestávam chytať... :) (no dobre, nechytať sa u mňa nie je až taký problém) :)))  
Hrá na harmoniku. Hrá na ňu krásne a nedáva sa znechutiť ignorantmi, ktorí občas kričia, že nepočujú telku... :) (aj tak je harmonikový koncert 100x lepší, než televízne noviny!) :))) Čo sa mi ale ráta najviac je, že si drží štýl :) V podstate mu z balkóna vidno len hlavu. Na nej má vždy kovbojský klobúk a veľký úsmev :) Premýšľala som, koľko ľudí by ho v takej situácii ešte malo... vážne je neskutočný :) 
... včera som našla doma tri detektívky. Dobré, ale už viem, kto je vrah :) A ako som na ne pozerala, spomenula som si na ujuša. Na to, že je zavretý v byte, no že v knihách môže chodiť :) Tak som sa zviezla dolu výťahom a natlačila mu ich do schránky. Len tak, bez venovania :) 
A teraz tu sedím a predstavujem si aké to bude, až mu ich žena prinesie :) "Jééj, knižky! Predstav si, boli v schránke... Ktovie od koho? Myslíš že Karol z prvého? Nie, pýtala som sa - on to nebol. Ktovie od koho... " :)))) 
Teším sa na to ako malé decko :DDD Vlastne to neuvidím, ale... došlo mi, že robiť dobré skutky a nečakať za ne pochvalu... môcť sa len tak tešiť, že sa potešia iní... JE NEOPÍSATEĽNE DOBRÝ POCIT!!! :)))