ŽELANIE

Sú veci, ktoré nedokážem urýchliť. Áno, chcela by som ich mať hneď. Lenže ak by sa mi hneď splnili, mala by som z nich AŽ TAKÚ radosť? Dokázala by som cítiť AŽ TAKÚ túžbu a po jej vyplnení AŽ TAKÉ uspokojenie? A ak nie - nebola by som ochudobnená? Nechcela by som nakoniec radšej chvíľu túžiť, než okamžite mať? :)

Občas je šťastím, že sa želania nesplnia. Od puberty by som určite bola manželkou Jožka krásavca. :))) Vtedy by ma to nepochybne tešilo, no dnes by som vážne riešila či to s jeho problematickými vlastnosťami stálo za to :)))

Občas je šťastím, že sa na splnenie čaká. Bez čakania by som nezažila tú radosť, čo ma prevalcovala, keď ma po mesiaci dúfania naozaj prijali na školu :) (dodnes viem, že vtedy svietilo slnko a že mi búchalo srdce, keď som otvárala obálku) :)

A občas je šťastím, že je potrebné úsilie. Úsilie mi dodáva sebavedomie. Hej, stále je predo mnou dlhá cesta, kým budem lepšou. Chápavejšou, odvážnejšou, priamejšou... :) No keď sa obzriem späť, viem, že kus cesty som už prešla. Že to nebolo ľahké a že som viackrát zlyhala. No vidím aj zmeny. Vidím úsilie, ktoré som vynaložila, trpezlivosť, ktorú som sa naučila mať. Aj radosť, že som to napriek všetkým pádom ešte stále nevzdala.:)

Mám želanie.Viem, že sa nesplní rýchlo a viem, že budem pre neho musieť niečo urobiť. No už sa na tú cestu nepozerám ako na záťaž. Necítim hnev, ani obavy. Uvedomujem si, že čakanie nás tvaruje. Že úsilie nám pomáha byť lepšími. A že hoci to tak nevyzerá, občas sú nesplnené želania šťastím. Alebo naopak - vypočutými modlitbami. :) No tak uvidíme... :)

P.S. Fotky. Ráno som videla východ slnka a večer ako náš svet zahaľuje tma. VŠETKO bolo krásne!:)