MARTIN MARTINČEK

Zamilovala som sa.

Do sveta bez farieb a bez retuše.

Do vetrom ošlahaných tvárí a mozoľnatých rúk.

Do silných príbehov opísaných niekoľkými slovami.

Do fotiek, ktoré rozprávajú bez slov...

V podstate som nevedela čo kupujem. Knihu som zohnala v zahraničnom antikvariáte a nemala možnosť ju pred kúpou prelistovať. Poznala som len meno fotografa. Keď však prišla, prečítala som ju za jediný večer. Bolo ťažké odtrhnúť sa od surových, čiernobielych, KRÁSNYCH fotiek. Od viet, ktoré sú celkom obyčajné a predsa hladia po duši. 

Tak zopár momentiek z jej vnútra...

ĽUDIA

Ľudia sú úžasní, nádherní... FASCINUJÚCI :) V ich nedokonalosti. V tisíckach prežitých príbehov. Vo všetkom na čo myslia, po čom túžia. Čo sa im stavia do cesty a čo vedia napriek všetkému prekonať. V nádeji, ktorej sa nevzdávajú ani v najhorších chvíľach...

Ako sa dokážu smiať (hoc zrazení na kolenách) aj plakať v momentoch najväčšieho šťastia. :) Vo všetkých tých veciach, pre ktoré chcú zomierať. A NAVŽDY ŽIŤ! :)

Každý je výnimočný - každý z nich píše svoj vlastný, jedinečný príbeh. 

A JA MILUJEM BYŤ ASPOŇ NA SEKUNDU JEHO SÚČASŤOU :)

Fotené len mobilom počas ciest do práce a predsa – chcem ich tu mať :)

A my :) Lebo... aj my sme súčasťou toho prenádherného, farebného ľudského sveta :)

SAMA

Niekedy stačí hodina. Jediná. Dokonalá. Na ktorú môžem spomínať ešte veľa hodín... :)
Tá, keď nasnežilo. Keď som bola bez auta a išla do Jura autobusom. Keď mi v ňom babička z dediny prezradila svoj životný príbeh (aj dobré rady k záhradke) :) Keď som vo vinohradoch zablúdila (neuveriteľné!!!) :D Aj keď ostala z najkrajšieho trblietavého snehu o hodinu neskôr len čvachta... A KEĎ MI TO NEVADILO! :) Lebo tá jediná hodina stála za to: biela a rozprávková. Chladila na lícach a hriala v duši. :) <3

Bola zima, svietilo slnko a všade okolo sa trblietal čerstvo napadaný sneh...

Video: