VEĽKÁ HOMOLA NEZVYČAJNOU TRASOU :)

Trasu na Veľkú Homolu sme tentokrát zvolili inú, než zvyčajne. Bola dlhšia a zasypaná konármi, no vôbec to nevadilo. Práve naopak - bolo to ako v rozprávke! :) Krásne zahmlenej a strašidelnej :) Stretla som v nej pažravého koníka, zjedla fantastickú mätovú čokoládu a našla opustený hrob :) A ani na chvíľu som sa nebála, lebo sme boli štyria! :)

Toto sú moji spolucestovatelia... Ich identita je zatiaľ skrytá... :)

Les bol tmavý. Obrovský. S vysokánskymi stromami a chodníkmi stratenými pod zlámanými konármi...

 Slnko sa len s ťažkosťami predieralo cez hmlu a vôbec... VŠETKO BOLO ÚŽASNE STRAŠIDELNÉ!!! :)

Tohto koníka poznám už z predchádzajúcich  výletov, no až na tomto som zistila, že je to ONA - princezna Pažroška :)

Temné stromy občas vystriedali svetlejšie čistinky...

 

na ktorých sa hmla rozplynula a odhalila krásny, vysoký a rovný les. Aj keď... menej strašidelný :(   :)))

 

Čistinky boli naozaj malé, takže po nich vždy šup naspäť medzi stromy. :)

 

 

Rozprávková nebola iba hmla. Našli sme aj konáre posiate diamantami... :)

A na jednom rázcestí dokonca opustený hrob! :) Chýbal na ňom len krákajúci havran :)

 

A napokon (keď už sme boli hladní a nožky nás z prekračovania popadaných stromov naozaj boleli)

sme prišli k cieľu - Veľká Homola. :)

A na nej ja s Mirkou :) (Tajomná cestovateľka vo fialovej čapici sa fotiť nechcela) :)

Podarilo sa mi ju ale zachytiť aspoň zozadu. Keď sa spolu s ostatnými kochala výhľadom... :)

 

A ten bol aj napriek hmle krásny... :)

 Mapa našej trasy.  (tajne odporúčam pozrieť ešte pod ňu...) :)))

 

No hej, nie je to dokonalé, ale... ak tajomnú cestovateľku poznáte osobne, je vám jasné,

že aj tento portrét vyžadoval z mojej strany takmer nadľudský výkon! :))))

AKO SOM POCHOPILA ALBERTA EINSTEINA :)

Počas dospievania ma zaujal Albert Einstein. :) Bol pre mňa dôkazom, že múdrosť a zmysel pre humor sa nevylučujú (...minimálne v účesoch) :))) Bol pre mňa aj zdrojom zaujímavých výrokov. K mojim obľúbeným patril najmä ten o živote:

"Existujú len dva spôsoby, ako žiť život: akoby nič nebolo zázrakom, alebo akoby zázrakom bolo všetko." 

Keď som bola malá, zázraky boli na dennom poriadku. :) Pamätám si aké bolo zázračné, keď na mňa dedko prvýkrát vysunul zuby! :)))
Keď to opakoval, pochopila som, že sú umelé a jeho trik stratil kúzlo. :)) Ako starneme, mnohé veci, ktorým sme nerozumeli pochopíme a prestanú byť zázračné. Je to škoda, no zmeniť to nemôžeme. Čo ale zmeniť môžeme (a mali by sme), je naša zvedavosť a naše nadšenie pre svet okolo. :) To, že sme dospelí, predsa neznamená že musíme byť vždy na úrovni, že sa nesmieme nechať vyviesť z miery, alebo že nás už malé veci nebudú prekvapovať...  :) Práve naopak - AKO DOSPELÍ by sme mali chápať, že veci, ktoré nám zlepšia deň, nemusia byť veľké. V dospelosti už totiž nevidíme len povrch, teraz už môžeme preskúmať aj vnútro. A ostať fascinovaní! :) Čímkoľvek - tým, ako dokonale je vytvorené naše telo. Tým, ako sa človek zmení, keď sa usmeje. :) Alebo hoci tým, že psi vyzerajú stále šťastní :)
Skrátka, ak sa naučíme pri pozeraní okolo seba mať nie len dospelý rozum, ale aj detské nadšenie, náš život bude krajší. Plný úžasných vecí a plný prekvapení.

A budú sa nám ukazovať na tých najobyčajnejších miestach. Ktovie - možno aj v krabici so zemiakmi... :)))

VÝLET NA SOMÁR :)

Takú zimu som ešte nezažila! :) Stačilo dať si na chvíľu dolu rukavice a z prstov sa stali kúsky ľadu. :) Vymrzla som a presilila si nohu. Nespravila žiadne pekné fotky, lebo bolo celý čas pod mrakom a vrátila sa načisto zlikvidovaná :) Lenže... napriek všetkému tam bolo tak krásne, zaujímavo a... skrátka celkom inak, že sa tam chcem vrátiť :) Nie hneď. Neskôr. Až budú na stromoch listy a voda v potoku bude trochu teplejšia. :) No a až to bude... netrúfam si ani predstaviť, aké to bude krásne! :)))

Myslela som, že sme vybrali najhorší deň - neuveriteľne silno fučalo. Lenže v lese som zistila, že ten najhorší tam bol ešte pred nami.

(POZOR POZOR - NOVÝ ÚČES!!! A STRIHALA SOM SA SAMA! Aj keď áno, v tom vetre toto nie je práve jeho najlepší tvar...) :)))

 Nádherný rozprávkovo starý strom snáď pri ešte staršej :) machom obrastenej besiedke.

 Oh - ahoj! :) (Ja som to vedela!!! Vodné panny existujú!) :)))

 Výhľady sú cestou na Somár krásne aj v škaredom počasí... A fotka tú realitu skrátka nevie zachytiť :(

Tak a sme tu - na Somári. Chlapci sa nechceli ani fotiť, lebo sa báli, že odfúkne foťák. Lenže... ja mám dobrý statív! :)

 Táto fotka je pre mňa z celého výletu naj! :) Taká... sci-fi-strašidelne-krásna :)))

 Polámané stromy majú aj nejaké tie výhody - našli sme miesto na oddych a jedlo :)

Zapojte fantáziu a predstavte si toto miesto na jar alebo v lete... Nádhera, že? :) 

 Limbašská vyvieračka. Kradne podzemné vody z iného prameňa - je to pirátka. :) 

Vľavo (na fotke nevidno) je miesto, kde vyviera. A oplatí sa k nemu zájsť pozrieť :)

 A na záver mapa. :) Z Limbachu po modrej okolo Šenkárky, na rázcestí prejsť na červenú

Štefánikovu magistrálu a pri Kozom chrbte zísť zelenou k vyvieračke a vrátiť sa k autu :)

Všetko odporúčam najmä v dobrom počasí :)))

AKO SOM ZMENILA POHĽAD NA ZIMU :)

To, čo rozhoduje sú detaily. Drobnosti, ktoré si neuvedomíme, no ktoré prevážia misky váh.

Rozhodnú, či sa zamilujeme, alebo prejdeme bez povšimnutia. Či niekde strávime najlepší týždeň, alebo zbalíme kufre. 

Či si slastne ľahneme do trávy, alebo sa budeme oprašovať od mravcov... :)))

Nemávala som rada zimu. Počas nej som musela byť naobliekaná, mať splihnuté vlasy a červený nos. :) 

No tento rok som sa rozhodla pozerať na ňu inak (splihnuté vlasy a červený nos už poznám) :))) Tento rok som sa rozhodla, že si na nej budem všímať to pekné. A keď som sa na to zamerala, uvedomila som si, že si ju užívam; že sa mi páči. :)

Je krásna...v každom detaile! :)

...a buďme úprimní - nepoznám človeka, ktorý by s ružovými lícami od zimy nevyzeral dobre! :)))